kontakty

Kvetná 16, 821 07 Bratislava

nadacia@zltakacicka.sk

+421 948 900 155

Značka: Škola

ČlánkyPoradňa

Ako riešiť konflikt medzi deťmi v školskom prostredí?

Napriek tomu, že si dospelí často myslia, že deti žijú v bezproblémovom svete, majú svoje problémy aj deti.

Veľké množstvo otázok a ťažkostí si nosia aj do školy a ventilujú ich v prostredí školy, najmä vo svojej triede. Deti často majú za vzory rôznych virtuálnych hrdinov, ktorých si berú za vzor a podľa nich si príkladmo potrebujú samy sebe dokázať svoju významnosť a upozorniť na skutočnosť, že existujú a vyžadujú si tak neustálu pozornosť nielen rodičov, učiteľov ale aj spolužiakov. Žiaci riešia inak svoje konflikty s rodičmi, spolužiakmi, kamarátmi, inak pred celou triedou a inak s učiteľom.

Základné pravidlá komunikácie

Postoj zúčastnených  – učiteľka/vychovávateľka a žiaci:

Pre správnosť a ľahšie pochopenie budem uvádzať pojmy nasledovne:

  • Dieťa, ktoré príde za pani učiteľkou/vychovávateľkou so záujmom riešiť konflikt, nazývam INICIÁTOR.
  • Dieťa, ktoré bolo zapojené do konfliktu, prípadne konflikt vyvolalo, nazývam RESPONDENT

Konflikt medzi žiakmi nikdy neriešime v prítomností ďalších žiakov.

  • Vždy ideme mimo triedu (na chodbu, do kabinetu, do zborovne, do voľnej triedy, ..) a riešime konflikt len medzi iniciátorom a respondentom. Žiakom tým zabezpečíme diskrétnosť.
  • Pri riešení konfliktov s deťmi pomáha ubezpečenie, že rozhovor je dôverný a že od pani učiteľky/vychovávateľky sa informácie nedostanú ďalej. Pokiaľ však konflikt presahuje všetky normy, pravidlá, predpisy, treba byť k žiakom úprimný a povedať im otvorene, čo ich bude čakať (kontaktovanie rodičov, riaditeľky školy, …).

Ako získať u dieťaťa/žiaka dôveru?

Veľmi dôležitý je postoj učiteľky/vychovávateľky – dbáme na to, aby sme sa deťom dostali na úroveň očí. Ak dieťa stojí, čupneme si k nemu (príp. sadneme na nízku stoličku), tak aby mala učiteľka/vychovávateľka oči na jednej línii s očami dieťaťa/žiaka. Ak učiteľka/ vychovávateľka stojí nad dieťaťom, dieťa cíti nadradenosť učiteľky/vychovávateľky. Musí pozerať hore, cíti strach a obavu z toho, čo príde. Vie, že bude pokarhané a príde trest. Preto často dochádza k tomu, že dieťa zahanbene počas celého riešenia konfliktu pozerá do zeme alebo úplne mimo (napr. von oknom).

Ak sa dostaneme s očami do jednej línie s dieťaťom, dieťa nadobudne dôveru v učiteľku/vychovávateľku. Napriek tomu si je vedomé toho, že niečo spravilo a že príde adekvátny a primeraný trest (trest v podobe slovného odcudzenia konania, sklamania učiteľky/vychovávateľky, ale aj napr. trest v podobe prepisovania textu, …).

Trest prijíma ako zadosťučinenie. Ak sme s dieťaťom očami v jednej línii, dieťa je otvorenejšie, pristupuje k riešeniu konfliktu zodpovednejšie – preberá zodpovednosť za svoje konanie.  Je podstatné zostať v jednej línii s dieťaťom počas celého riešenia konfliktu. Dieťa je v tomto prípade náš komunikačný partner.

Komunikácia

  • Iniciátor (ten, ktorý sa príde sťažovať za pani učiteľkou/vychovávateľkou) stojí alebo sedí z pohľadu učiteľky/vychovávateľky vždy na ľavej strane (psychologické hľadisko).
  • Respondent stojí alebo sedí vedľa iniciátora po jeho ľavej ruke.
  • Iniciátor vždy rozpráva prvý a respondent mu v žiadnom prípade nemôže skákať do reči.
  • Iniciátor vypovie vznik a priebeh konfliktu. Najskôr rozpráva sám. Je potrebné vyžadovať detailné informácie. Ak dieťa nevie alebo nechce rozprávať, použijeme otvorené, objasňujúce a vysvetľujúce otázky.
  • Dôležité je zrekapitulovať, čo povedal iniciátor. 
  • Respondent dostáva slovo ako druhý. Rovnako aj respondent vypovie vznik a priebeh konfliktu. Rozpráva sám. Taktiež vyžadujeme aj z jeho strany detailné informácie. V prípade potreby použijeme otvorené, objasňujúce a vysvetľujúce otázky.
  • Rekapitulujeme, čo povedal respondent.
  • Po vypovedaní vzniku a priebehu konfliktu prichádza ďalšia fáza, v rámci ktorej si žiaci – aktéri môžu vymeniť a objasniť názory. Jeden žiak niečo povie a druhý žiak to inak vníma. Tu učiteľka/vychovávateľka vystupuje ako tlmočník. Preparafrázuje, overí si správnosť pochopenia a tým sprostredkuje druhej strane, čo chcela prvá strana povedať. Rovnaký priestor dáme aj respondentovi.
  • Následne hľadáme so žiakmi prijateľné riešenie ich vzájomného konfliktu. Návrhy dávajú deti, učiteľka/vychovávateľka dbá na to, aby riešenia boli adekvátne a priniesli „zisk“ obom žiakom.
  • Po celý čas dbáme na to, aby bol obom aktérom poskytnutý približne rovnaký čas.
  • V závere je potrebné zhrnúť a zrekapitulovať výsledok a poďakovať obom deťom (stranám) za ich prístup pri riešení konfliktu. Poďakovanie posilňuje dieťa. Uvedomenie si dieťaťa, že nekonalo správne alebo podľa pravidiel, ho posilňuje a zmocňuje. Dieťa nadobúda väčšiu kontrolu nad svojím správaním a konaním do budúcnosti. Okrem toho u dieťaťa rozvíjame sebadôveru, sebakontrolu, podporujeme jeho sebaúctu a zlepšovanie zručností (komunikačných, sociálnych), meníme zaužívané stereotypy.

Ďalšie zásady

  • Očný kontakt s tým dieťaťom, ktoré práve rozpráva. Dôležité je natočenie celého tela, nie len hlavy.
  • Vyžadovať očný kontakt aj od dieťaťa, keď rozpráva.
  • Vždy sa natočiť celým telom na dieťa, ktoré rozpráva.
  • Nekričať, hovoríme pokojne, používame rovnaký tón hlasu na obe strany.
  • Používať otvorené otázky: napr. Kedy sa to stalo? Ako to prebiehalo? Kto ďalší to ešte videl? Kto ďalší bol pri tom? Čo si myslíš, prečo sa to stalo?
  • Používať objasňujúce otázky – získame nimi doplňujúce informácie (Môžeš mi vysvetliť, ako ….?)
  • Používať vysvetľujúce otázky – rozumiem správne, že ….? Hovoríš teda, že…..? Čo myslíš, že to znamená?
  • Nepoužívať zatvorené otázky (odpoveď jednoslovná, áno – nie) a tiež negatívne formulácie otázok (Neurobíš to? Nedalo by sa? Nechcel by si?).
  • Zameriavame sa aj na posturiku. Sledujeme polohu a držanie tela. Podľa polohy tela dieťaťa/žiaka môžeme sledovať, ako strana prijíma informácie, ako s nimi pracuje vo svojom vnútri, čo cíti, a tiež vypovedá o význame komunikačnej udalosti.
  • Nemenej dôležite je sledovanie kineziky – podľa pohybov časti tela sledujeme na dieťati/žiakovi uvoľnenosť alebo napätie.
  • S dieťaťom/žiakom komunikujeme v rámci sociálnej zóny (1 – 2 metre).
  • Približne rovnaký čas na hovorenie pre obe strany.
  • Počas riešenia konfliktu nehodnotíme strany.

Na záver

Ak sa konflikty riešia, prinášajú konštruktívne zmeny. Ak sa neriešia, zväčša prerastajú do vážnejších problémov, ktoré negatívne pôsobia na celkovú klímu triedy i školy. Nezabúdajme, že každé dieťa/žiak je individualita a je jedinečné. Každé dieťa je v rodine učené inému spôsobu života. Každé má iné rodinné a sociálne zázemie. Preto je veľmi dôležité komunikovať s dieťaťom pokojne a s ohľadom na jeho osobitosti a individualitu.


Článok pripravila mediátorka Andrea Violová, s ktorou spolupracujeme pri tvorbe obsahu Poradne. Pre viac informácií si pozrite webovú stránku vyriesmespor.sk.

ČlánkyPoradňa

Škola a konflikt. Čo s tým?

Škola – miesto, ktoré nám dáva vzdelanie, výchovu, skúsenosti, kamarátov, zážitky, nezabudnuteľné spomienky… Počas školy sa učíme rozmýšľať, logicky myslieť, začleňujeme sa do kolektívu. Učíme sa rešpektovať druhých a v neposlednom rade sa učíme zodpovednosti a režimu.

Na vyučovaní nám pani učiteľky vlievajú vedomosti, snažia sa, aby žiaci vedeli čo najviac. V školskom klube detí sa zas pani vychovávateľky snažia o čo najlepšiu výchovu a spôsoby správania.

Škola nám v podstate dáva mnoho. Učí nás ráno vstať z postele, pripraviť sa na režim, dodržiavať istý stereotyp. Okrem toho nám dáva nové možnosti, prináša nám do života nových ľudí, skúseností a situácie. Dieťa, adolescent či dospelý človek v škole zažije mnoho rôznorodých situácii. Úsmevných, náučných, ale aj tie menej príťažlivé, ba niekedy aj závažné.

Škola je priestor, kde vznikajú rôzne interakcie. Stretávajú sa v nej rôzne skupiny ľudí, ktorých prepojenie je veľmi úzke. Z toho dôvodu nastanú občas rôzne konfliktné situácie medzi jednotlivými cieľovými skupinami.

Konflikty medzi žiakmi

K najčastejším konfliktom medzi spolužiakmi zaraďujeme najmú vysmievanie, nadávanie, ignorovanie, fyzické prejavy sily (napr. fackanie, kopanie), kradnutie desiaty, školských pomôcok, nadávanie na rodinných príslušníkov či iná provokácia.

Konflikt medzi kolegami

Medzi pedagogickými a odbornými zamestnancami nastávajú tri typy konfliktov. Komunikačné, medzi ktoré môžeme zaradiť najmä nedostatočnú komunikáciu, neposkytovanie informácii, nedostatok empatie, rôznorodosť názorov a neschopnosť prijať iný názor, nedostatočné aktívne načúvanie či nesúlad pováh.

Hodnotové, medzi ktoré začleňujeme najmä ľahkovážnosť a povrchnosť, rozdielne predstavy o kvalite a spôsobe vzdelávania a výchovy, vzájomný dešpekt, osobná túžba po moci, komplex menejcennosti, závisť medzi kolegami, neslušnosť či pomsta.  

Pracovné, kde patrí najmä nevôľa pomáhať, ignorovanie a nedodržiavanie pravidiel školy, odchýlky v oblasti vzdelania, rôzna miera aktivity pedagógov, autoritatívne správanie, nedbanlivosť.

Konflikt medzi rodičom a učiteľom

Interakcia medzi rodičom a učiteľom je veľmi intenzívna. Z toho dôvodu môžu nastať v školskom prostredí konfliktné situácie, ktorých jadrom je najmä ochrana dieťaťa, ktorá zahŕňa najmä rodičovský syndróm ochrany, subjektívne videnie správania dieťaťa rodičom, snaha zakrývať negatívne správanie a negatívne vlastnosti dieťaťa rodičom. Zanedbávania dieťaťa, kde sa prioritne jedná o zanedbanú výchovu, nedostatočné rodinné zázemie, ľahostajnosť zo strany rodičov, nezáujem o prospech a správanie dieťaťa, či neschopnosť prijať zodpovednosť za vlastné dieťa. Zlyhávajúca komunikácia, kam patrí najmä nezáujem a neakceptovanie výchovných a vzdelávacích výsledkov dieťaťa, zlá informovanosť, ponižovanie učiteľov pred žiakmi, neakceptovanie pohľadu na problémovú situáciu, rozdielne povahové vlastnosti, zaujatosť, neporozumenie výchovných opatrení udelených učiteľom.

Konflikt medzi riaditeľom školy a rodičom

Medzi hlavnú príčinu konfliktu medzi riaditeľom školy a rodičom patrí najmä situácia, kedy rodič nesúhlasí s rozhodnutím o výchovnom opatrení, ktoré vydá riaditeľ školy.

Konflikt medzi riaditeľom školy a zriaďovateľom

Konfliktné situácie medzi riaditeľom školy a zriaďovateľom nastávajú najmä vtedy, keď riaditeľ nadobudne pocit nerovnomerného prerozdeľovania finančných zdrojov, ak je obec zriaďovateľom viacerých škôl. Ďalším príkladom vzniku zrodu konfliktu je osobná antipatia medzi riaditeľom školy a starostom alebo primátorom, ktorá zasahuje profesionálnu rovinu. Nezriedka nastáva situácia, že mestské alebo obecné média nedostatočne informujú o úspechoch školy, a tiež, že škola býva často atakovaná kontrolnými orgánmi mesta, alebo zriaďovateľ úmyselne nevyčleňuje finančné prostriedky na potrebné stavebné úpravy školy.

Konflikt medzi riaditeľom školy a kontrolným orgánom

Hlavnou príčinou môžu byť podnety, ktoré nespokojní rodičia odosielajú na Štátnu školskú inšpekciu, kde rodičia požadujú ochranu práv svojho dieťaťa alebo ochrany právom chránených záujmov (zaujatosť učiteľa, porušovanie školského poriadku, nedostatočná kontrola záverečných prác, neinformovanosť o výsledkoch hodnotenia,…).

Konflikt medzi žiakom a učiteľom

Každý človek je iný a jedinečný. Preto i medzi žiakom a učiteľom vznikajú rôzne sporové situácie. Vyvolávajú ich najmä rozdielnosť hodnôt učiteľa a žiaka, nerešpektovanie autority učiteľa a dohodnutých pravidiel, nesúhlas s hodnotením, sociálne rozdiely, nadradenosť, osočovanie, vulgarizmy, bariéry v komunikácii, silná emotívnosť žiakov, náladovosť, neporozumenie argumentom.

Vnútorný konflikt učiteľa

Bežní ľudia prežívajú vnútorné, osobné konflikty typu napríklad boja pragmatizmu so svedomím či pohodlnosti s ambíciami. Iné to nie je ani u pedagogických zamestnancov. Dlhodobo neuspokojované potreby, strata inšpirácie pre tvorivú pedagogickú činnosť sú základom pre vznik vnútorného konfliktu pedagogického či odborného zamestnanca školy.

Konflikt medzi rodičmi žiakov v triede

V školskom prostredí sa vyskytuje ešte jedna cieľová skupina konfliktov a to rodičia žiakov v triede. Stáva sa, že rodičia chodia za svoje deti riešiť spory žiakov a následne eskaluje konflikt aj medzi nimi.

Priestor pre školskú mediáciu

Riešeniu konfliktov v školských zariadeniach ponúka pomocnú ruku aj štát. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom Sprievodca školským rokom 2020/2021 (bývalé Pedagogicko–organizačné pokyny) odporúča zriaďovateľom a riaditeľom škôl, aby pri riešení sporov pred súdnym konaním sa pokúsili vyriešiť spor mimosúdne prostredníctvom mediácie a akreditovaných mediátorov  v zmysle Zákona 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň ministerstvo odporúča, aby sa v oblasti riešenia konfliktov využívalo vzdelávanie v školskej mediácii ako účinnej metódy riešenia konfliktov cestou dohody.


Článok pripravila mediátor Andrea Violová s ktorou spolupracujeme pri tvorbe obsahu Poradne. Pre viac informácií si pozrite webovú stránku vyriesmespor.sk.