Väčšina utečencov po vybavení cestuje ďalej na Slovensko alebo do iných krajín EÚ, časť z nich nachádza zázemie u svojich príbuzných a známych. Keďže Ukrajina vyhlásila mobilizáciu a prestala púšťať mužov vo veku 18 až 60 rokov, prichádzajú ženy, deti a starí ľudia.

Pre prípad veľkého počtu utečencov pripravil ubytovacie kapacity štát. Prihlásili sa aj samosprávy, dobrovoľníci a organizácie s ponukou ubytovania, možnosti SR sa tak postupne navyšujú. Hasičský a záchranný zbor v areáli záchrannej brigády HaZZ v Humennom postavil dočasný núdzový tábor, v ktorom sa nachádza približne 30 stanov s poľnými lôžkami, karimatkami a spacími vakmi so zabezpečeným vykurovaním a osvetlením.

K dispozícii je veľký jedálenský stan a kontajnery s hygienickým zázemím. Zabezpečená je strava. Kapacita je do 500 osôb. V prípade, že prichádzajúci cudzinci požiadajú o azyl, umiestňovaní sú momentálne v záchytnom tábore MV SR v Humennom.

Príspevky za ubytovanie

Minister financií Igor Matovič dnes oznámil aj návrh chystanej pomoci pre tých, čo sa rozhodnú poskytnúť ubytovanie pre utekajúcich Ukrajincov. Návrh sa dostane už v pondelok na rokovanie vlády.

Presné pravidlá pomoci zatiaľ nie sú jasné, ale Matovič hovoril o sume 100 eur za každé ubytované dieťa a sume 200 eur za dospelú osobu.

Vláda by mala pre utečencov z Ukrajiny schváliť aj ďalšie kompenzácie. Nárokom majú napríklad na zdravotnícku starostlivosť a na Slovensku budú môcť aj poberať dávky v hmotnej núdzi. Nový zákon im umožní aj pracovať za zjednodušených podmienok.

Kde sa môžete ubytovať?

Na webovej stránke pomocpreukrajinu.sk nájdu Ukrajinci prichádzajúci na Slovensko kompletnú ponuku štátneho, súkromného a hotelového ubytovania aj s kontaktmi a počtom voľných lôžok, ktoré sú k dispozícii. Stránka funguje aj v ukrajinskom jazyku a na nový portál sa bude v priebehu dňa dať dostať aj zo stránky ua.gov.sk.

Na stránke môžu ubytovanie ponúknuť aj dobrovoľníci vo svojich domoch a bytoch. Majitelia hotelov a penziónov, ktorí sú ochotní pomôcť, zas môžu kontaktovať Zväz cestovného ruchu SR. Databáza bude priebežne aktualizovaná a dopĺňaná.

Ministerstvo dopravy zároveň vyzýva všetkých, ktorí majú svojich priateľov a známych na Ukrajine, aby túto informáciu medzi nich rozšírili. Momentálne sa pracuje aj na tom, aby link na webovú stránku pomocpreukrajinu.sk dostali prichádzajúci ľudia v uvítacej SMS správe.

„Dať celú ponuku všetkých ubytovaní pod jednu strechu vnímame ako našu prirodzenú povinnosť. Ďakujeme kolegom z vlády, že ich rezorty dokázali promptne a bezodplatne poskytnúť svoje ubytovacie kapacity. Rovnako tak som vďačný všetkým hoteliérom aj dobrovoľníkom,“ povedal minister dopravy Andrej Doležal.

Fungujú nonstop 3 hraničné priechody – a to vo Vyšnom Nemeckom, Ubli a vo Veľkým Slemenciach. Na železničnom hraničnom priechode Čierna nad Tisou – Čop bola zastavená osobná doprava.

Hotspoty

Vzhľadom k nárastu počtu osôb prichádzajúcich z Ukrajiny budú slúžiť na urýchlenie administratívneho procesu pod záštitou Policajného zboru a Migračného úradu MV SR, ktorý je potrebné absolvovať pre každú osobu prichádzajúcu z Ukrajiny.

Podľa potreby budú v týchto stanoch poskytovať služby aj humanitárne organizácie zamerané na poskytovanie pomoci ľuďom v tiesni pod gesciou ministerstva zdravotníctva. Hotspoty neslúžia ako ďalšie hraničné priechody.

Prvé hotspoty budú zriaďované v priebehu nedele v Uliči, Ubli, Vyšnom Nemeckom a Veľkých Slemenciach.

Doklady na vstup na Slovensko

S Ukrajinou má Slovenská republika bezvízový režim – držitelia ukrajinských biometrických pasov vízovej povinnosti nepodliehajú.

Pri kontrole cestujúcich z humanitárnych dôvodov Slovenská republika umožňuje vstup na svoje územie všetkých štátnym príslušníkom tretích krajín prichádzajúcim z Ukrajiny, a to aj tým, ktorí za bežných okolností nespĺňajú niektorú podmienku vstupu. Napríklad, ak prichádzajúca osoba nemá biometrický cestovný pas, umožní sa vstup aj na cestovný pas bez biometrie, respektíve aj na občiansky preukaz alebo vodičský preukaz. Ak nemá vôbec žiadny doklad, môže požiadať na území Slovenskej republiky o medzinárodnú ochranu.

Osobám, ktoré utekajú pred vojnovým konfliktom, umožňujeme krátkodobý pobyt do 90 dní. Tieto osoby však majú možnosť pri vstupe na územie SR alebo aj neskôr požiadať o medzinárodnú ochranu a na základe už schválenej zmeny zákona o azyle a po rozhodnutí vlády SR budú môcť požiadať tiež o dočasné útočisko.

Ak im bude udelená medzinárodná ochrana (azyl alebo doplnková ochrana), prípadne dočasné útočisko, ich status sa zmení a obmedzenie 90 dní nebude platiť.

Karanténa

Na osoby vstupujúce na územie Slovenskej republiky z územia susedného štátu (z Ukrajiny), v ktorom boli bezprostredne pred príchodom vystavené ohrozeniu počas vnútroštátneho alebo medzinárodného ozbrojeného konfliktu, sa nevzťahujú karanténne povinnosti ustanovené vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR. Nemajú teda povinnosť karantény ani registrácie na eHranica.

Vstup zo zvieratami

Štátna veterinárna a potravinová správa SR povolila nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat sprevádzajúcich utečencov, ktoré nespĺňajú podmienky platnej legislatívy, na územie SR.

Otázky a odpovede

Môže moja rodina prísť na Slovensko aj bez platných cestovných dokladov (cestovného pasu)?

Áno, takéto osoby musia na území Slovenskej republiky požiadať o dočasné útočisko, prípadne o azyl. V prípade, že cestujú s maloletými deťmi, odporúča sa mať pri sebe rodný list dieťaťa.

Kde je možnosť požiadať o dočasné útočisko?

Ak ide o cudzinca, ktorý žiada pri vstupe na územie SR – na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu.

Ak ide o cudzinca, ktorý žiada po vstupe na územie SR – na policajnom útvare PPZ podľa miesta, kde sa zdržiava.

Kde je možnosť požiadať o azyl?

Ak ide o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany pri vstupe na územie SR – na policajnom útvare v mieste hraničného prechodu.

Ak ide o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany po vstupe na územie SR – na policajnom útvare zriadenom pri azylovom zariadení v Humennom.

Pozn.: Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník.

Ak tu mám na Slovensku rodinu, musím požiadať o azyl alebo dočasné útočisko? Musím sa niekde hlásiť?

Po dobu 90 dní, v prípade, ak máte platný biometrický pas, sa môžete zdržiavať legálne na území Slovenskej republiky. Aby ste mohli ostať legálne na území SR počas tejto lehoty, budete sa musieť rozhodnúť, či požiadate o niektorú z foriem legálneho pobytu (napr. prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny) podľa zákona o pobyte cudzincov alebo požiadate o dočasné útočisko alebo o azyl.

Čo sa bude diať, keď prejdem cez hranicu na územie Slovenskej republiky a požiadam o azyl alebo o dočasné útočisko?

SR má tri azylové zariadenia, kde sú spravidla umiestňovaní žiadatelia o azyl po tom, ako podajú žiadosť na území SR:

• Záchytný tábor Humenné – po podaní vyhlásenia so žiadosťou o azyl v SR je osoba umiestnená do záchytného tábora. V tomto zariadení prebiehajú prvotné administratívne úkony, zdravotné vyšetrenia, začína proces posudzovania žiadosti o azyl. Po ukončení potrebných úkonov je žiadateľ presunutý do pobytového tábora. Pobyt v záchytnom tábore zvyčajne nepresahuje viac ako 30 dní.
• Pobytový tábor Rohovce – azylové zariadenie v Rohovciach je určené najmä pre žiadateľov o azyl mužov jednotlivcov.
• Pobytový tábor Opatovská Nová Ves – azylové zariadenie určené predovšetkým pre zraniteľné skupiny žiadateľov o azyl ako sú napríklad, rodiny, ženy, osoby s vážnejšími zdravotnými ťažkosťami, staršie osoby a pod.
• Humanitné centrum v prípade, ak bude zriadené – je zariadenie MV SR, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídencov.

Za akých podmienok a odkedy môžem pracovať? Pomôže mi niekto s hľadaním práce?

Na Slovensku sa môžete zamestnať bez povolenia na zamestnanie, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ak:

• ste žiadateľom o udelenie azylu a vstup na trh práce vám umožňuje osobitný predpis, ktorý umožňuje vstup na trh práce po 9tich mesiacoch od podania žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany,
• vám bol udelený azyl,
• vám bola poskytnutá doplnková ochrana,
• sa vám poskytlo dočasné útočisko.

Budem za svoj pobyt platiť?

V prípade, že požiadate o udelenie azylu alebo poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, budete mať zabezpečené ubytovanie, stravu a neodkladnú zdravotnú starostlivosť v jednom z pobytových táborov až do vydania rozhodnutia vo veci vašej žiadosti. V prípade pozitívneho rozhodnutia Vám s hľadaním ubytovania bude pomáhať spolupracujúca mimovládna organizácia. Počas azylovej procedúry za pobyt nebudete platiť a tak isto ani v prípade dočasného útočiska na území SR.

Môžu ísť moje deti do školy?

Na všetky deti sa vzťahuje povinná školská dochádzka. Žiak plní PŠD v základnej škole v školskom obvode, v ktorom býva, ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu.

Ako dlho budem môcť využívať túto pomoc štátu?

V prípade dočasného útočiska po dobu, kým vláda SR nerozhodne o ukončení poskytovania tejto formy ochrany.

Ako to bude so zdravotnou starostlivosťou? Preplatí mi niekto lieky, ktoré užívam?

Neodkladná zdravotná starostlivosť sa žiadateľom poskytuje najmä v azylových zariadeniach. Liečenie akútnych ochorení vyžadujúcich neodkladnú starostlivosť sa zabezpečuje v príslušnom zdravotníckom zariadení. V ZT sa zdravotná starostlivosť zabezpečuje najmä prostredníctvom zmluvného lekára, keďže sa tu vykonávajú vstupné zdravotné vyšetrenia. Neodkladná zdravotná starostlivosť je poskytovaná bezplatne.

Na Ukrajine mi zostala rodina, neviem kde sú, viete mi pomôcť ich nájsť?

Slovenský Červený kríž má pátraciu službu, ktorá sa venuje hľadaniu osôb. Pre viac informácií navštívte webovú stránku redcross.sk alebo sa informujte na telefónnom čísle +421 2 571 023 23.

Čo je to azyl?

Forma medzinárodnej ochrany, ktorá môže byť osobe udelená z dôvodu, ak má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu.

Čo je to doplnková ochrana?

Forma medzinárodnej ochrany, ktorá sa poskytuje tým žiadateľom o azyl, ktorí nespĺňajú podmienky na udelenie azylu, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by boli v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavení reálnej hrozbe vážneho bezprávia a preto sa do krajiny pôvodu nemôžu vrátiť. Doplnková ochrana sa poskytuje spravidla civilistom, ktorí utekajú pred všeobecným násilím spojeným s vojnovým konfliktom.

Čo je to dočasné útočisko?

Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v krajine pôvodu žiadateľov o dočasné útočisko. Ide o najrýchlejšie poskytnutú formu ochrany. Vláda SR rozhodnutím určí začiatok, podmienky a skončenie dočasného útočiska.

Kto pre maloleté osoby podáva žiadosť o azyl alebo o dočasné útočisko?

Za maloleté osoby podáva žiadosť o azyl alebo o dočasné útočisko zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa detskej rakoviny, Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v spolupráci s Klinikou detskej hematológie a onkológie a neziskovou organizáciou Deťom s rakovinou, dnes slávnostne uviedli do života prvú agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) pre detských onkologických pacientov.

Pomôcť má deťom s onkologickými ochoreniami, pre ktoré nie je nevyhnutná hospitalizácia. Možnosť domácej starostlivosti je vo svete štandardom, ktorý zlepšuje dostupnosť aj plynulosť liečebných procesov a zameriava sa aj na komfort detského pacienta a jeho príbuzných.

Od 70. rokov minulého storočia došlo k dramatickému zlepšeniu miery prežitia detí s rakovinou. Na Slovensku ročne pribudne takmer 200 detských onkologických pacientov. Ide o zriedkavé diagnózy, v liečbe ktorých patrí Slovenská republika medzi najpokrokovejšie krajiny, úspešne sa darí vyliečiť až 8 z 10 detí. Vývoj prognóz detských onkologických ochorení patrí vo svete aj doma medzi najúspešnejšie príbehy medicíny 20. storočia.

Tento úspech však so sebou prináša zvýšenie frekvencie počtu hospitalizácií, ich dĺžku ako aj počet ambulantných návštev detského pacienta. Napríklad liečba najčastejšej detskej rakoviny – leukémie trvá dva roky a zahŕňa množstvo času stráveného v nemocnici, čo má za následok značnú ekonomickú a psychickú záťaž pre celú rodinu malého pacienta.

Aby deti mohli zostať doma

Hoci nemocnica zostáva dominantným miestom poskytovania väčšiny detskej onkologickej starostlivosti, vo svete sa čoraz častejšie poskytuje ošetrovateľská starostlivosť aj v domácom prostredí. Práve takáto detská ADOS štartuje pilotnou fázou so zdravotnými sestrami so špecializáciou v komunitnom ošetrovaní aj na Slovensku a pokryje prvých pacientov v Bratislave a okolí. Služba sa bude postupne rozširovať.

„Moderná zdravotná starostlivosť kladie do popredia potreby pacienta. Mimoriadnu pozornosť by sme týmto potrebám mali venovať u detských pacientov, pretože sú najzraniteľnejší a práve domáca liečba a čas strávený doma s rodinou je veľmi priaznivým prostredím pre náročnú cestu s onkologickou diagnózou. ADOS je jednoznačne významným krokom vpred v zdravotnej starostlivosti a pridanou hodnotou pre pacienta. Na ministerstve zdravotníctva pracuje pod mojím vedením tím, ktorý sa intenzívne venuje novým legislatívnym normám pre dlhodobú, ale aj paliatívnu starostlivosť. Verím, že sa nám po rokoch podarí podmienky v tejto oblasti aj systémovo zlepšiť,“ uviedol minister zdravotníctva MUDr. Vladimír Lengvarský.

Význam domácej starostlivosti

ADOS služba prináša liečbu bližšie k pacientovi. Ide o bezplatnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú v domácom prostredí pacienta. O poskytnutie takejto služby môže požiadať rodič dieťaťa, avšak domácu starostlivosť musí schváliť ošetrujúci lekár.

„Dieťa, ktoré má rizikovú onkologickú diagnózu, dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadne náročnú a dlhodobú liečbu, alebo dieťa, ktoré ťažšie chodí, je ohrozené infekciou, prípadne má infekčné ochorenie a mohlo by ohroziť ostatných pacientov na dennej klinike, môže byť za presne stanovených podmienok ošetrené doma špeciálne vyškolenou zdravotnou sestrou. Tento trend sa využíva čoraz viac aj v zahraničí. Služba tiež prispieva k plynulosti procesov na klinike. Dnes deti po ranných odberoch na dennej klinike musia napríklad niekedy čakať až do večera na podanie transfúzií, kým sa pripravia vhodné konzervy. Podanie transfúzie následne trvá cca 3-5 hodín. Podľa nového konceptu, ADOS sestra vyšetrí dieťa doma, následne stav konzultuje s lekárom a podanie transfúzie dohodne na presný čas, kedy dieťa príde do nemocnice, a už má všetko pripravené,“ hovorí prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD., prednostka Kliniky detskej hematológie a onkológie NÚDCH.

„Výhodou ADOS je, že sestra príde za pacientom domov. Dieťa prezrie, odoberie krv, ktorú vyšetrí terénnym analyzátorom a výsledky nahlási lekárovi,“ hovorí Mgr. Lucia Kostická, vedúca sestra Kliniky detskej hematológie a onkológie.

„Takáto starostlivosť ušetrí starosti a čas aj rodičom, neprichádzajú o celý deň presunmi do nemocnice a z nemocnice, alebo nemusia zabezpečiť stráženie súrodencov. Pre dieťa je zase domáce prostredie menej stresujúce,“ dopĺňa ju Janka Oškerová, druhá zo sestier pilotného projektu ADOS pre deti s onkologickými diagnózami.

Cesta kombinovanej pomoci

Klinika detskej hematológie a onkológie Národného ústavu detských chorôb je dlhodobo lídrom v špičkovej zdravotnej starostlivosti o detských onkologických pacientov. Naspäť do života sa po vyliečení vracia až 8 z 10 pacientov. ADOS služba bude hradená zo zdravotného poistenia, zdravotnícke a personálne vybavenie zabezpečuje NÚDCH.

„Neustále sa snažíme prinášať inovácie do starostlivosti o detských onkologických pacientov. ADOS prináša nielen samotným pacientom, ale aj ich rodinám komfort pri vyšetreniach v domácom prostredí, kde im sestry vyšetria aj základnú biochémiu a krvný obraz. A podľa výsledkov po konzultácii s lekárom navrhnú ďalší postup. Tento úspech je  založený aj na synergii s neziskovou organizáciou Deťom s rakovinou, ktorá zásadným spôsobom prispela k spusteniu k prvej agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti pre detských onkologických pacientov pri nemocnici,“ povedal riaditeľ Národného ústavu detských chorôb MUDr. Peter Bartoň a poďakoval Deťom s rakovinou a všetkým sponzorom a podporovateľom za pomoc pri spustení ADOS.

Veľmi dôležitú úlohu v spustení ADOS zohrali a pri jej činnosti budú zohrávať aj súkromní donori.

„Rozbehnúť činnosť ADOS sa nám podarilo za pomoci donorov, neziskovej organizácií Deťom s rakovinou budú s prevádzkovými nákladmi pomáhať aj individuálni darcovia. Organizácii na vznik ADOS prispeli významnou  sumou aj Nadácia Markíza a Unicredit, automobil, ktorý budú využívať ADOS sestry na výjazdy za pacientom venovala spoločnosť Hílek Slovensko,“ hovorí riaditeľka Deťom s rakovinou n.o., Katarína Bagľašová.

Vznik ADOS sa neobišla bez donorov

„Od začiatku našej spolupráce s Klinikou detskej hematológie a onkológie v NÚDCH v roku 2015, vidíme, ako tím kliniky krok za krokom napĺňa svoje ciele a zlepšuje podmienky na liečbu detských pacientov. Výsledky, ktoré dnes vidíme či už v podobe zmodernizovaných priestorov, vybavenia kliniky či prístupu zdravotníkov, hovoria samé za seba. Projekt ADOS je ďalším významným krokom vpred. Predstavme si prosím, za týmto všetkým, rodiny s deťmi, ktorým sa pri oznámení diagnózy otočí svet hore nohami. Umožnenie liečby v domácom prostredí, a zároveň odľahčenie lôžkového oddelenia KDHaO vnímame ako dôležitý krok. Sme veľmi radi, že môžeme byť súčasťou projektu, ktorý detským onkologickým pacientom uľahčí náročný proces liečby a umožní im zostať v bezpečí svojich domovov a pokračovať na ceste za uzdravením pri zachovaní potrebnej zdravotnej starostlivosti,” hovorí Marianna Trnavská, predsedníčka Správnej rady Nadácie Markíza.

„Sme hrdí, že sa naša niekoľkoročná spolupráca s neziskovou organizáciou Deťom s rakovinou rozšírila o projekt poskytovania domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Verím, že vozidlo, ktoré sme na tento účel poskytli, odvezie pomoc sestričiek presne tam, kde ju malí pacienti budú potrebovať,“ povedala Ing. Jana Lofflerová, obchodná riaditeľka Hílek a spol. a.s.

„Pomoc malým onkologickým pacientom a organizácii Deťom s rakovinou  je jedným z našich najväčších a dlhoročných projektov.  Sú oblasti, ktoré sa nezaobídu bez podpory silných partnerov a zodpovedných firiem. Pred niekoľkými rokmi sme stáli ako prví pri vybudovaní Dennej kliniky na detskej onkológii v Bratislave, modernizácii izieb, tak ako dnes  pri otváraní novej mobilnej ambulancie. Aj Vďaka tomu detská onkológia vyzerá dnes úplne inak, ako na začiatku našej podpory. Veľmi si vážime a sme hrdí, že Klinika detskej hematológie a onkológie v Bratislave patrí medzi špičkové pracoviská na svete,“ Jaroslav Habo, riaditeľ pobočky zahraničnej banky UniCredit Bank na Slovensku.   

Medzinárodný deň detskej rakoviny

Medzinárodným dňom venovaným osvete o detských onkologických ochoreniach je 15. február. Na znak solidarity s detskými pacientami si ľudia po celom svete pripínajú v tento deň zlatú stužku. Zlatá je symbolom detskej onkológie, už tradične sa vysvietením Primaciálneho paláca v zlatej farbe pridáva ku kampani aj mesto Bratislava.

Na čísle 112 každý deň zachraňujú ľudské životy – 11. február je európskym dňom linky tiesňového volania číslo 112.

Na Slovensku už takmer dve desaťročia symbolizuje trojčíslie 112 záchranu ľudských životov a pripravenosť záchranných zložiek kedykoľvek a kdekoľvek pomôcť.

V roku 2021 prijali operátori 112 na celom Slovensku 905.918 volaní, z ktorých viac ako 60 percent bolo oprávnených, teda tzv. volaní s udalosťou. Okrem toho zaznamenali 19.904 SMS a 3.074 volaní prostredníctvom eCallu vo vozidlách.

„Operátori čísla 112 slúžia ako prvý kontakt volajúceho v tiesni pre privolanie potrebnej pomoci na miesto udalosti. Musia byť schopní pohotovo reagovať a vyhodnotiť situáciu. Často sú to priamo oni, ktorí usmerňovaním a upokojovaním volajúcich zachraňujú životy,” 

povedal minister vnútra Roman Mikulec.

Pri príležitosti Európskeho dňa čísla 112 poďakoval minister operátorom 112, ako aj ich kolegom na národných tiesňových linkách za ich náročnú prácu.

Príjem tiesňových hovorov na 112 zabezpečujú koordinačné strediská integrovaného záchranného systému v krajských mestách. Najviac volaní prijali v roku 2021 operátori v Košickom kraji (181.356), nasledujú Prešovský kraj (150.588), Banskobystrický kraj (125.671), Bratislavský kraj (106.065), Nitriansky kraj (100.135), Žilinský kraj (83.919), Trnavský kraj (83.231). Najmenej hovorov bolo prijatých na koordinačnom stredisku v Trenčianskom kraji (74.953).

Číslo 112 vzniklo v roku 1991, na Slovensku funguje od 1. júla 2003

V súčasnosti sa používa vo všetkých členských krajinách Európskej únie a v niektorých ďalších štátoch Európy. Pri vycestovaní si tak občania nemusia overovať národné tiesňové čísla v tom ktorom štáte, stačí im zapamätať si jedno číslo.

Európske číslo 112 je jediné tiesňové číslo, z ktorého je možné vyžiadať si pomoc aj z telefónov bez SIM karty alebo z oblastí, kde volajúci nemá signál svojej domovskej mobilnej siete. Vlani predstavoval počet takýchto volaní u nás 27 percent. Výhodou 112 je aj existencia lokalizácie volajúceho, čo do značnej miery dokáže zrýchliť celú záchrannú akciu.

Po prvý raz EÚ oslavovala Európsky deň 112 v roku 2009 s cieľom zvýšiť informovanie verejnosti o existencii a fungovaní tiesňového volania 112. Aj vďaka osvete sa tak číslo 112 dostalo do povedomia občanov. Pozitívnou správou je, že každoročne zaznamenáva rezort vnútra znižovanie počtu neoprávnených volaní na 112-tku, čo zároveň vplýva aj na znižovanie počtu celkových volaní. V roku 2020 predstavoval celkový počet volaní 1.010.286, pričom oprávnené volania s udalosťou predstavovali 59 percent. V roku 2019 operátori prijali 1.081.714 volaní, pričom oprávnených bolo 57 percent.

Na 112 možno volať nepretržite a bezplatne, ak je ohrozený život, zdravie, majetok či životné prostredie a nutný je okamžitý zásah zložiek integrovaného záchranného systému.

Linka 112 neslúži na podávanie informácií ani na pobavenie.

Rozhodne na ňu nevolajte, keď nie ste v tiesni alebo nie ste svedkom mimoriadnej udalosti. Blokujete ju pre tých, ktorí pomoc skutočne potrebujú.

Tento piatok, 4. februára 2022 si opätovne pripomíname Svetový deň boja proti rakovine, ktorý vyhlasuje Únia pre medzinárodnú kontrolu rakoviny (UICC).

Tohtoročným mottom svetového dňa boja proti rakovine je: „Odstráňme rozdiely v prístupe k starostlivosti o onkologického pacienta“.

Aj Slovensko sa pripája k tejto výzve – stále totiž existuje množstvo bariér, ktoré súvisia so socioekonomickými faktormi a tie bránia ľuďom v prístupe k život zachraňujúcim preventívnym službám, diagnostike, liečbe a starostlivosti.

Tieto bariéry sú spôsobené kultúrnym kontextom, geografickou polohou, rodovými normami, úrovňou príjmu a vzdelania, diskrimináciou alebo predpokladmi na základe veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, etnickej príslušnosti, zdravotného postihnutia a životného štýlu, a vedú k veľkým rozdielom v rizikách vzniku a prežitia onkologického ochorenia.

„Tieto riziká znásobila aj doba pandémie  COVIDU-19. Odhady medzinárodných spoločností hovoria o tom, že v Európe by mohlo byť nediagnostikovaných až 1 milión prípadov rakoviny, alebo o tom, že jeden z piatich pacientov s rakovinou v EÚ v súčasnosti nedostáva adekvátnu liečbu, ktorú potrebuje. Sú to veľmi alarmujúce a veľmi smutné odhady,“ 

Minister zdravotníctva SR, Vladimír Lengvarský.

Svetové onkologické spoločnosti upozorňujú tiež na to, že z dôvodu pandémie môžu časové odklady skríningovej diagnostiky u bezpríznakových ľudí spôsobiť, že budeme svedkami nárastu počtu ochorení v pokročilejších štádiách v ďalších rokoch.

Jeden z výsledkov analýzy, ktorú vykonal Národný onkologický inštitút, prináša informáciu, že v roku 2020 v globále poklesol počet diagnostických vyšetrení v porovnaní s rokom 2019 aj u nás na Slovensku približne o pätinu.

Lepšou správou je, že u už podchytených symptomatických pacientov sa pokračuje v poskytovaní onkologickej zdravotnej starostlivosti – prebiehajú operácie, systematická liečba, aj rádioterapia vrátane hypofrakcionácie.

Onkologické skríningy boli krátkodobo prerušené len na jar roku 2020, v mesiacoch marec až máj, počas 1. vlny pandémie COVID-19, inak vyšetrenia prebiehajú bez prerušenia v rámci preventívnych prehliadok a tiež v rámci pozývania zdravotnými poisťovňami tých poistencov, ktorí neabsolvujú v stanovených pravidelných intervaloch preventívne prehliadky.

V roku 2020 bolo na 16 certifikovaných mamografických pracoviskách vyšetrených vyše 38 tisíc žien, čo predstavuje 10% cieľovej populácie žien vo veku 50-69 rokov a zachytených bolo 310 zhubných nádorov prsníka, prevažne v skorom štádiu ochorenia.

„Našou snahou tento rok  je dosiahnuť vyššiu účasť na týchto vyšetreniach a certifikovať viac mamografických pracovísk, na ktorých je zabezpečená najvyššia kvalita. V roku 2021 pribudli ďalšie pracoviská pre populačný mamografický skríning a tak v súčasnosti už máme preverených 19 pracovísk,“

skonštatoval minister zdravotníctva.

Aj napriek pandémii prebiehali naplno prípravné a pokračujúce aktivity v onkologických skríningových programoch na Slovensku. V júli 2021 bol oficiálne spustený populačný skríning rakoviny krčka maternice a v septembri sa začalo s pozývaním na populačný skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka.

Rezort zdravotníctva veľmi intenzívne rieši potrebné zmeny aj na úrovni liečby onkologických ochorení, a vôbec celkovo liekovej politiky štátu, v rámci ktorej chce rezort zdravotníctva umožniť pacientom najmodernejšiu inovatívnu liečbu.

Novelizovaním zákonov 362 a 363 chce ministerstvo zdravotníctva dobehnúť naše zaostávanie voči zvyšku Európy a sprístupniť pacientovi najlepšiu možnú liečbu, vytvoriť priestor pre inovatívne terapie a sfunkčniť nástroje na vyjednávanie dohôd medzi štátom a výrobcom o vstupe inovácií na náš trh vrátane zlepšenia podmienok pre klinické skúšania, na ktorých sa často podieľajú špičkoví slovenskí lekári a veci.   

Slovensko je pevnou súčasťou Európskeho plánu na boj proti rakovine, ako aj Misie proti rakovine, a tieto stratégie prostredníctvom aktualizovaných Akčných plánov Národného onkologického programu, ktoré vláda SR schválila v júli 2021 či Plánu obnovy a odolnosti SR bude rezort zdravotníctva v čo možno maximálnej miere dodržiavať, poskytovať súčinnosť a odbornú podporu združeniam či zdravotníckym a mimovládnym a pacientskym organizáciám, ktoré majú v osvete medzi občanmi či riešení  problémov pacientov nezastupiteľné miesto. 

Rezort zdravotníctva si uvedomuje nesmierny význam prevencie onkologických ochorení, či už primárnej (napr. očkovanie proti HPV) alebo sekundárnej, najmä podporou populačných skríningových programov. 

„Zdravotníctvo na Slovensku poskytuje ľuďom istú prevenciu a táto prevencia je zadarmo. Ak máme túto prevenciu k dispozícii, treba ju využiť,“ 

odborník na rakovinu krčka maternice, gynekológ – onkológ Oliver Sadovský, Národný onkologický ústav.

Aj pri tejto príležitosti Svetového dňa boja proti rakovine chce rezort zdravotníctva poprosiť všetkých občanov, aby venovali svoju pozornosť prevencii, zúčastňovali sa na preventívnych prehliadkach a prijali pozvanie zdravotných poisťovní na príslušné skríningy, ktoré môžu včas odhaliť toto zákerné ochorenie.

„Nebojte sa prevencie, skríningu, lebo nejde v ňom o to, dokázať Vám, že ste chorý, ale dokážete sami sebe, že ste zdravý a bez strachu môžete ďalej žiť svoj vlastný život,“

odborník na rakovinu hrubého čreva a konečníka Andrej Orságh, Národný onkologický ústav.

Rezort zdravotníctva odvysielal včera na svojej FB stránke online diskusiu s odborníkmi na 3 skríningy – rakoviny krčka maternice, prsníka a hrubého čreva a konečníka, ktorí sa pripájajú k výzvam absolvovať preventívne prehliadky a skríningy.

„Ja by som poprosila naše ženy, aby si dopriali zdravý životný štýl, aby si ho preverovali účasťou na momografickom skríningu a dopriali si to, čo predstavuje moderná medicína,“

Alena Kállayová, primárka Preventívneho centra Onkologického ústavu sv. Alžbety.

Nový rok štartujeme nádherným projektom – zbierkou detských kníh. Zbierka bude prebiehať od 5. 1. 2022 do 15. 3. 2022. Zbierka nekončí v marci náhodou.

Marec má prívlastok mesiac knihy, a práve preto by sme chceli zbierku zavŕšiť darovaním detských kníh v tomto mesiaci. Darovať môžete nové aj používané knihy.

Starým knihám dáte novú šancu a potešíte tak detičky. Avšak, prosíme vás, aby ste nedarovali príliš zničené a opotrebované, prípadne nevhodné knižky.

Urobte dobrý skutok

V závislosti od počtu darovaných kníh, knihy prerozdelíme do niekoľkých centier pre deti a rodiny, a tiež krízových centier.

Nové aj používané detské knihy môžete posielať (po dohovore aj priniesť) na adresu:

• Nadácia Žltá Kačička
• Roman Tomša
• Ametystová 5
• 821 06 Bratislava

Knihy prosíme neposielajte doporučene! Ďakujeme.

V prípade otázok nás môžete kontaktovať telefonicky na čísle +421 948 900 155, môžete nám napísať správu cez našu stránku alebo nám môžete napísať mail na nadacia@zltakacicka.sk.

Existuje veľa ciest, ako obohatiť detský svet. Láska ku knihám je tou najlepšou zo všetkých.

Jacqueline Kennedy

Podporte aj našu zbierku

Podporte deti s autizmom a ich vzdelávanie. Na Slovensku existuje len niekoľko škôl a zariadení, ktoré sa špeciálne venujú práci s deťmi s autizmom. Zo zbierky pre tieto zariadenia nakúpime špeciálne vzdelávacie pomôcky, hry a rôzne edukatívne hračky.

Mnohé zariadenia fungujú len vďaka podpore dobrých ľudí a nemajú možnosť si zakúpiť hračky, edukatívne hry a špeciálne školské pomôcky.

Celý výťažok zbierky poputuje na podporu vzdelávania detí s autizmom.

Zbierka je registrovaná na ministerstve vnútra pod číslom 000-2021-007096 a prebieha do 31.1.2021.

Včera sme vyhodnotili vianočnú súťaž o najkrajšiu pohľadnicu, ktorá bola určená pre žiakov základných škôl. Pôvodne sme chceli odmeniť len jednu školu, ale keďže pohľadníc prišli takmer dve stovky, tak sme sa rozhodli pridať súťaž pre tri ďalšie školy.

Prišlo nám od vás vyše 160 nádherných pohľadníc z takmer 30 škôl z celého Slovenska. Bolo veľmi ťažké vybrať jednu, ktorú bude Nadácia Žltá Kačička používať ako oficiálnu vianočnú pohľadnicu. Nechceme, aby ostatné pohľadnice ostali bez povšimnutia! Práve preto sme sa rozhodli oceniť ďalších troch z vás!

Hlasovanie je jednoduché, stačí v albume pohľadníc na stránke Nadácie Žltá Kačička označiť lajkom tú, ktorá sa vám najviac páči. Pohľadnica, ktorá bude mať najviac lajkov získa 70 € na nákup školských pomôcok. Druhá v poradí (s počtom lajkov) získa 50 € a tretia získa 30 € na nákup pomôcok.

Výhercov bude Nadácia kontaktovať a dohodne s výhernou školou na nákupe konkrétnych školských potrieb a pomôcok, ktoré škole doručíme do 60 dní.

Hlasovanie prebieha od 24. 12. 2021 do 31. 12. 2021 do 9:00! Následne vyhlásime víťazov. Držíme vám palce.

Hlasovať môžete priamo na stránke Nadácia Žltá Kačička.

Album nájdete priamu na stránke na Facebooku.

Posielanie vianočnej pohľadnice patrí medzi tradičné zvyky nie len na Slovensku. Množstvo ľudí stále posiela vianočné pohľadnice, ktoré potešia priateľov aj rodinu. Pred sviatkami sme sa rozhodli vianočnú pohľadnicu spojiť aj so súťažou pre deti zo špeciálnych škôl.

Spolu s ATLANTIS MEDIA a portálom SlobodnaEuropa.eu sme na začiatku mesiaca spustili súťaž pre deti zo špeciálnych základných škôl, ktorá bola spojená s tradíciou vianočných pohľadníc.

Do našej súťaže Vianočná pohľadnica s kačičkou sa zapojilo množstvo detičiek. Boli sme veľmi milo prekvapení, potešení a otváranie každej jednej obálky nám robilo radosť a vyčerilo úsmev na perách.

Práve preto bolo rozhodovanie o najkrajšiu pohľadnicu veľmi náročné. Napokon sme sa však rozhodli! Ďakujeme mladým dizajnérom Oliverkovi a Sárke zo Špeciálnej základnej školy v Brezne za nádhernú pohľadnicu, ktorú s potešením budeme používať ako oficiálnu pohľadnicu Nadácia Žltá Kačička.

Pohľadnica má krásny dizajn a pekný motív vianočného stromčeka. Ako sme napísali, rozhodovanie bolo nesmierne náročné, a preto sme sa rozhodli pre vianočné prekvapenie.

V priebehu štedrého dňa sa samozrejme venujte rodinám a užívajte si spoločné chvíle, no navštívte aj naše sociálne siete, kde odhalíme naše prekvapenie.

Národná transfúzna služba SR dnes vyzvala na darovanie krvi. Pre pandémiu ochorenia COVID-19 je stav zásob niektorých krvných skupín kritický a krvi je nedostatok. Pred samotným darovaním je potrebné sa telefonicky registrovať.

V dôsledku rýchlo sa zhoršujúcej epidemiologickej situácie počas tretej vlny pandémie ochorenia COVID-19, za posledné dva týždne zaznamenala Národná transfúzna služba SR (NTS SR) značný pokles darcov krvi na odberových pracoviskách NTS SR, čo sa prejavuje zníženými zásobami transfúznych liekov. Kritický je najmä stav zásob všetkých krvných skupín s Rh negatívnym faktorom.

Aj napriek skutočnosti, že bol v nemocničných zariadeniach pozastavený výkon plánovaných operácií, stále sa nachádzajú v nemocniciach akútni pacienti, ktorí potrebujú k záchrane svojho života transfúzne lieky.

Ide najmä o onkologických pacientov, hematologických pacientov, pacientov na traumatológií, gynekológii a taktiež pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. V neposlednom rade sú to aj pacienti, ktorí môžu byť kedykoľvek transplantovaní. 

Krv je nenahraditeľná tekutina, ktorá sa nedá vyrobiť žiadnou chemickou cestou. NTS SR upozorňuje, že krv vieme získať len od dobrovoľných darcov krvi.

„Práve preto vyzývame každého, kto je zdravý, aby prišiel darovať krv a pomohol tak pacientom, ktorí k svojej liečbe potrebujú transfúzne lieky. Jeden darca krvi môže zachrániť až 3 ľudské životy,“

uviedla NTS SR.

Na všetkých odberových pracoviskách Národnej transfúznej služby SR sú zavedené prísne bezpečnostné, hygienické a preventívne opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19.

Darca krvi sa na darovanie telefonicky objednáva na konkrétny čas, na odberovom pracovisku dostane nový respirátor, je mu zmeraná telesná teplota, dezinfikuje si ruky a vyplňuje Checklist, v ktorom sa zisťuje darcova zdravotná a cestovateľská anamnéza.

Takto overený darca postupuje ďalej na pracovisko a absolvuje štandardný proces darovania krvi, pozostávajúci z vyplnenia Dotazníka darcu krvi, predodberového vyšetrenia, vyšetrenia lekárom a následným darovaním krvi.

Darovať krv je možné v pondelok až piatok počas odberových hodín, ktoré sú od 7:00 hod. do 14:00 hod. s výnimkou utorka, kedy je možné darovať krv od 7:00 hod. do 17:00 hod..

Opatrenia pre COVID-19

Usmernenie pre darcov krvi v súvislosti s pandémiou akútnych ochorení dýchacích ciest a zápalov pľúc COVID-19 spôsobených novým koronavírusom SARS CoV2.

Pre darcov krvi v súvislosti s chorobou COVID-19 platia nasledovné kritériá:

• Darca, ktorý navštívil mimoeurópsku krajinu a nemal infekciu dýchacích ciest alebo zápal pľúc, môže znovu darovať krv 28 dní po opustení krajiny (s ohľadom na možnosť prenosu iných infekcií ako COVID-19, napr. WNV….).
• Darca, ktorý navštívil Európsku krajinu a nemal infekciu dýchacích ciest alebo zápal pľúc, môže znovu darovať krv 14 dní po opustení krajiny.
• Darca, ktorý bol v styku s človekom chorým na COVID-19 alebo s človekom v karanténe alebo bol v úzkom kontakte (menej ako 2m, bez rúška) s človekom, ktorý pricestoval v priebehu posledných 14 dní zo zahraničia, a nemal infekciu dýchacích ciest, môže znovu darovať krv 14 dní od posledného kontaktu s týmto človekom.
• Darca, ktorý prekonal infekciu COVID-19 a mal robený kontrolný RT-PCR alebo antigénový test, môže znovu darovať krv 14 dní po kompletnom vyliečení (14 dní bez príznakov a bez liečby) a negatívnom výsledku kontrolného RT-PCR alebo antigénového testu na COVID-19.
• Darca, ktorý prekonal infekciu COVID-19 a nemal robený kontrolný RT-PCR alebo antigénový test, môže znovu darovať krv 28 dní po kompletnom vyliečení (28 dní bez príznakov a liečby). V prípade, že darca prekonal bezpríznakové ochorenie COVID-19, môže znovu darovať krv 28 dní po pozitívnom výsledku RT-PCR alebo antigénového testu na COVID-19.
• Darca, ktorý prekonal akúkoľvek infekciu dýchacích ciest a testom bolo vylúčené ochorenie COVID-19, môže znovu darovať krv 14 dní po kompletnom vyliečení (14 dní bez príznakov a bez liečby).
• Darca, ktorý prekonal akúkoľvek infekciu dýchacích ciest a nebol testovaný na COVID-19 a zároveň nemá pozitívnu cestovateľskú anamnézu ani anamnézu kontaktu s ochorením COVID-19 alebo osobou v karanténe, môže znovu darovať krv 14 dní po kompletnom vyliečení (14 dní bez príznakov a bez liečby).
• Darca, ktorý prekonal akúkoľvek infekciu dýchacích ciest podozrivú z COVID-19 (má pozitívnu cestovateľskú anamnézu alebo anamnézu kontaktu s ochorením COVID-19 alebo osobou v karanténe) a nebol testovaný na COVID-19, môže znovu darovať krv 28 dní po kompletnom vyliečení (28 dní bez príznakov a bez liečby).
• Darca, ktorý pracuje v zahraničí alebo býva v zahraničí a denne prechádza cez slovenské hranice (tzv. pendler) je vyradený z darovania krvi a jej zložiek.

Výnimku z vyradenia má darca:

• je najmenej 14/28 dní po aplikácii druhej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s dvojdávkovou schémou,
• je najmenej 28 dní po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou schémou, alebo
• je najmenej 14/28 dní po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, ak bola prvá dávka očkovania proti ochoreniu COVID-19 podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19, alebo
  prekonal ochorenie COVID-19 v období nie pred viac ako 180 dňami

Je nevyhnutné, aby darca uvedené skutočnosti dokladoval.

Darca, ktorý podstúpil očkovanie proti ochoreniu COVID-19, môže znovu darovať krv:

• najskôr 14 dní po aplikácii každej očkovacej dávky mRNA vakcín (Pfizer/BioNTech, Moderna) alebo proteínových vakcín (Novavax, Sanofi)
• najskôr 28 dní po aplikácii každej očkovacej dávky vektorových vakcín (Astra Zeneca, Johnson&Johnson, Sputnik V)

Odporučenie môže byť zmenené, ak budú k dispozícii nové informácie na základe ďalších skúseností s očkovaním proti ochoreniu COVID-19, event. po dodaní iných ďalších vakcín na Slovensko.

Po darovaní krvi je možné absolvovať očkovanie za 24 hodín, ak nie sú žiadne ťažkosti súvisiace s odberom krvi.

Opatrenia na transfúziologických pracoviskách v súvislosti s prevenciou šírenia koronavírusu a jeho prenosu transfúznymi liekmi:

• Darcovia krvi majú naďalej možnosť objednať sa na odber krvi na určitý dátum a čas a budú pri odbere v danom čase uprednostnení.
• Z dôvodov zaistenia bezpečnosti pre darcov krvi a prevencie akumulácie väčšieho počtu darcov krvi na odberných centrách NTS SR budú zamestnanci NTS SR usmerňovať darcov v zmysle dodržania preventívnych opatrení nariadených ÚVZ SR vrátane sociálnych odstupov medzi darcami krvi.
• Na pracovisko Národnej transfúznej služby SR nemôže vstúpiť darca, ktorý nespĺňa predchádzajúce kritériá.
• Darca ktorý príde darovať krv na niektoré z pracovísk NTS SR, môže vstúpiť len s ochranným rúškom na tvári alebo jeho náhradou.
• Pri vstupe bude darcovi odmeraná teplota a darca bude požiadaný, aby si vydezinfikoval ruky.
• Darca vyplní hárok (Check list) s otázkami týkajúcimi sa anamnézy súvisiacej s chorobou COVID-19.
• Až keď prejde darca touto „vstupnou kontrolou“, bude sa môcť zaregistrovať a pokračovať v bežnom postupe pri darovaní krvi.

Nezabudnite v prípade, že sa u Vás objavia príznaky respiračného ochorenia alebo zvýšená teplota nad 37°C v priebehu 14 dní po darovaní krvi alebo jej zložiek, neodkladne to oznámte pracovisku, kde ste krv darovali. 

Dnes si pripomíname Svetový deň srdca. Ochorenia obehovej sústavy tvoria najväčší podiel hospitalizácií a postihujú čoraz mladších ľudí, preto je dôležitá prevencia.

Riziko kardiovaskulárneho ochorenia môžeme znížiť zdravým životným štýlom, správnym stravovaním s dostatkom vitamínov a minerálov, aktívnym pohybom, znížením stresu a nadváhy.

Oplatí sa skončiť s fajčením, pretože už jeden rok po skončení fajčenia sa riziko infarktu zníži o polovicu. Nezabúdajme tiež na preventívne prehliadky, ktoré môžu včas odhaliť niektoré z ochorení. Problémy obehovej sústavy patria na Slovensku medzi najčastejšie príčiny úmrtí.

„Až 3.226 zásahov na Slovensku uzavreli záchranári v minulom roku s diagnózou infarkt myokardu. K typickým príznakom, pre ktoré volajúci kontaktujú tiesňovú linku 155 alebo 112 a záchranári im vyrážajú na pomoc, patrí silná bolesť za hrudnou kosťou, ktorá môže vystreľovať do celej hornej polovice tela. Má tlakový, pálivý alebo tupý charakter, niekedy vyžaruje do ramien a malíčkovej strany ľavej ruky, do dolnej čeľuste alebo chrbta. Bolesť sa časom skôr stupňuje, a nemení sa so zmenou polohy tela. Postihnutý je spotený, bledý, má sťažené dýchanie, prípadne môže cítiť aj tŕpnutie v ruke. Dôležité je nestrácať čas prevozom pacienta do nemocnice, ale okamžite volať na tiesňovú linku a riadiť sa pokynmi operátora,“

uviedlo na Facebooku Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR.

Do príchodu záchranárov je potrebné pacienta upokojiť, obmedziť v akejkoľvek ďalšej fyzickej námahe a posadiť na zem k stene. Ak má od lekára predpísané lieky, pomôžete mu ich užiť. Uvoľníte mu odev, aby sa mu ľahšie dýchalo, vhodné je otvoriť okno, ak ste v interiéri, aby ste zabezpečili prísun čerstvého vzduchu.

Ak sa do príchodu záchranky stav zhorší, znovu zavolajte na tiesňovú linku. Operátor vás bude podľa stavu postihnutého inštruovať k poskytnutiu prvej pomoci napr. Ak upadne do bezvedomia a dýcha, uložte ho do bočnej stabilizovanej polohy. Ak nereaguje a nedýcha, okamžite začnite s oživovaním.